Naďa Rappensbergerová - Jankovičová (1936), Akad. maliarka

Absolvovala vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (1962) s prvou cenou na oddelení grafiky a knižnej ilustrácie.

Výtvarníčka v slobodnom povolaní.

Svojimi litografiami výrazne zasiahla do utvárania podôb slovenskej grafiky, ilustráciami a exlibrismi ovplyvnila formovanie slovenskej knižnej tvorby, ktorú obohatila aj svojím literárnym dielom (Jediné ráno, 1978).
Texty katalógov jej výstav písali rozliční slovenskí i zahraniční kritici a teoretici, monografiu Naďa Rappensbergerová napísal Karol Vlk (1989).
Vyšla aj bibliografia prác a ohlasov (1996). Pozornosť jej venovali mnohí novinári a publicisti, patrí medzi populárne osobnosti slovenskej kultúry.
Výrazný a osobitý prejav N. Rappensbergerovej je dôverne známy odborníkom i milovníkom výtvarného umenia a je aj v povedomí širokej verejnosti, čomu prispelo množstvo pravidelných výstav po celom Slovensku, novinová a knižná ilustrácia (200 titulov).
Získala niekoľko domácich i zahraničných ocenení za grafiku, exlibris a ilustrácie.

"Banská Štiavnica – mesto s jedinečnou, neopakovateľnou atmosférou inšpirovalo a stále inšpiruje k tvorbe mnohých umelcov a básnikov. Romantické, históriou dýchajúce zákutia či okolité prírodné krásy tohto miesta v srdci Slovenska priamo nabádajú k snívaniu a túžbe tvoriť diela zachytávajúce niečo z jeho čara. Ani u umelkyne Nade Rappensbergerovej neostalo pôsobenie tohto mesta bez vplyvu. Sem najradšej situuje svoje príbehy, pozitívne využíva jeho svojrázne fluidum. Medzi jej výtvarnou tvorbou a Banskou Štiavnicou existuje silný vzťah, ktorý obojstranne obohacuje – mesto i autorkino umenie.
Námety Nade Rappensbergerovej sú úprimným návratom k romantizmu histórie i k romantizmu detstva a mladosti.
V jej dielach sa stretávame so všetkým, čo oslovuje našu túžbu po kráse, magickosti a tajomstvom opradených príbehoch. So stredovekými hradmi a ich éterickými bielymi paniami, s postavami našej, antickej i severskej mytológie, so zašifrovanými symbolmi a hádankami ľudových rozprávok a povestí.
Jej obrazy môžu byť únikom do imaginárneho sveta, no obsahujú aj istú dávku humoru, ako i triezveho pohľadu na život a jeho mnohotvárnosť.
Rozpráva najmä príbehy o láske a ľudských snoch, nezabúdajúc pritom na záľudnosť, ktorú v sebe skrývajú.
Naďa Rappensbergerová (1936) je jednou z významných osobností slovenskej grafiky.
Zameriava sa predovšetkým na voľnú grafickú tvorbu (litografia), knižnú ilustráciu a exlibris.

Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky a knižnej ilustrácie v roku 1962. Bola žiačkou profesora Vincenta Hložníka, ktorého osobnosť i dielo ju silne poznačili.
Jej diela prispeli k vysokej kvalite slovenskej grafiky.
Za svoju doterajšiu tvorbu získala mnoho domácich i zahraničných ocenení.
Dnes je jednou z najpopulárnejších slovenských umelkýň, čomu zodpovedá aj množstvo absolvovaných kolektívnych i samostatných výstav.

VŠVU (1962)

ČESKO:
Praha 1983,1988,2000,
Olomouc 1977,
Zlín 1977
MACEDÓNSKO:
Skopje 1975,
Bitolj 1975,
MAĎARSKO:
Szeged 1979
SLOVENSKO:
Bratislava - 16 výstav v rokoch 1963 - 1999
Banská Štiavnica 1983,1993,1998,
Liptovský Mikuláš 1991
Levice 1997,
Modra 1998,
Nové Zámky 1984,
Piešťany 1998
Považská Bystrica 1990, 1999
Púchov 1990,
Rimavská Sobota 1996,
Trenčín 1986, Trnava 1990,
Žilina 1995,
JUHOSLÁVIA:
Belehrad 1971

ANGLICKO:
Oxford 1982
BELGICKO:
Saint Niklaas 1981
ČESKO:
Most 1984
Praha 1994
GRÉCKO:
Atény 1995
JAPONSKO:
Ósaka 1995
LOTYŠSKO:
Riga 1973,
MAĎARSKO:
Budapešť 1974
Szeged 1979,
MEXIKO:
Mexiko City 1972,
NEMECKO:
Lipsko 1964, 1971, 1982
Solingen 1971,
Weimar 1973,
Kreffeld 1975,
NÓRSKO