Andrej Barčík (1928-2004)

Narodil sa 20. 11. 1928 v Závodí, zomrel 6. 6. 2004 v Žiline. Ako 16-ročný sa zúčastnil Slovenského národného povstania. V roku 1946 začal študovať na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe. V roku 1948 sa zapísal na oddelenie kreslenia a maľovania Vysokej školy technickej v Bratislave (prof. Mudroch) a v roku 1949 prestúpil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (prof. Fulla a prof. Zmeták). V roku 1950 bol zo školy
vylúčený. V rokoch 1951 – 1952 spolupracoval s E. Zmetákom pri vykladaní mozaiky kostola v Rabči, v rokoch 1952 – 1954 pracoval v Zázrivej (spolu s E. Zmetákom a M. A. Bazovským). Na prelome rokov 1954/1955 si v Žiline zriadil svoj prvý ateliér. V roku 1957 bol A. Barčík hlavným iniciátorom a organizátorom utvorenia Skupiny Mikuláša Galandu, zúčastnil sa na všetkých kolektívnych výstavách Skupiny až do ukončenia jej činnosti v roku 1968. V roku 1971 mal mimoriadne ťažkú autonehodu, z ktorej sa liečil dva roky, opäť tvoriť začal až v roku 1973. Tak ako ostatní galandovci bol A. Barčík označovaný za výtvarníka, ktorý je úplne nekonformný so socialistickým realizmom. To sa v čase normalizácie (najmä v 70-tych rokoch) prejavovalo v rôznych zákazoch a obmedzeniach.

Meno Andreja Barčíka bude navždy spojené so založením a činnosťou Skupiny Mikuláša Galandu, s jej historickou zásluhou v odmietnutí socialistického realizmu a v obnovení spretrhanej kontinuity moderného výrazu v slovenskom výtvarnom umení. Andrej Barčík, ako jediný z galandovcov, od samého začiatku dôsledne inklinoval k redukcii tvaru a konštruktivistickej skladbe obrazu a dlhodobo tak dodržiaval zvolený programový postulát Skupiny – postulát „veľkého pevného tvaru“. Zo všetkých členov Skupiny bol najviac výtvarne rozhľadený, neskôr sa k nemu pridal M. Paštéka. Andrej Barčík sa vo svojom výtvarnom programe sústredil na vizuálne stvárnenie „obyčajných“ predmetov života v ich prostej vecnosti, ktoré bolo založené na dokonalej čistote tvaru a skladby obrazu. „Program tvarovej a farebnej skratky a prísnej výstavby sú u A. Barčíka prejavom krajnej výrazovej funkčnosti a logickej zákonitosti obrazu.“ (J. Mojžiš, 1962). Pre tvorbu A. Barčíka sú typické kontrastné plochy, čisté plošné farby a geometricky rytmizované tvary. Andrej Barčík bol výnimočný kresliar (najmä ženských aktov), typická však pre neho bola kombinácia techník. Vynikal najmä v kolážach. Tvorba koláží bola v 60-tych a 70-tych rokoch u neho dominantná a v slovenských podmienkach výnimočná. Neskôr sa zaoberal aj tvorbou fotomontáží, resp. fotokoláží. Pre Barčíkovu tvorbu sú typické motívy zátišia, a to vo forme kresieb, malieb a koláží, neskôr doplnené o motív ľudskej figúry a motívy terčov a kariet.

Diela Andreja Barčíka sú zastúpené v zbierkach všetkých slovenských štátnych a verejných galérií. Počas života mal A. Barčík viacero samostatných výstav doma i v zahraničí (Moskva, Praha, Viedeň, Budapešť, Paríž, Kolín nad Rýnom, Palermo, San Marino, Sopoty, Mexiko City a Berlín). Z kolektívnych výstav sú však pravdepodobne najvýznamnejšie všetky výstavy Skupiny Mikuláša Galandu.

Maták, M.: Andrej Barčík, Interpond, Bratislava 1996
Matuštík, R.: Andrej Barčík. Akty, Trenčín 2002
Mojžiš, J.: Galandovci, Q-EX, Trenčín 2003
Mojžiš, J.: Galandovci ( Galandovci po roku 1970), Q-EX, Trenčín 2004