Alberto Morán Socorro (1981)

Pán Alberto Morán Socorro absolvoval v roku 2001 prestížnu a medzinárodne uznávanú Národnú akadémiu krásnych umení v Havane – „San Alejandro“.
Vo svojich prácach využíva neuveriteľne bohatú škálu expresívnych a kresliarskych prvkov. Je maliarom, kresličom a ilustrátorom, patrí do skupiny akademických maliarov Marisma v Španielsku, ako aj umelcov Strediska vizuálnych umení na Kube.
Jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach na Kube, Mexiku, USA, Francúzsku, Fínsku, Dánsku, Taliansku a v Ekvádore, kde má dokonca jeho obraz „Portrét Eloya Alfaru“ ekvádorský prezident vo svojej pracovni. Kópiu tohoto diela vlastní ekvádorské veľvyslanectvo v Havane.
S jeho obrazom „Portrét Ježiša“, sa môže pochváliť aj Betlehemská katolícka škola v Miami.
V roku 2001 dostal Cenu a Mimoriadnu cenu Medzinárodnej akadémie, v roku 2003 sa zúčastnil spoločnej murálovej maľby kolektívu významných členov UNEACu, - Zväzu kubánskych umelcov. Je podpredsedom umeleckého projektu „2 vízie v Havane“.
Svoje diela predstavil na 4 samostatných a viacerých spoločných výstavách vo svete.
Jeho umenie vystavujú v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Fínsku, Ekvádore, Mexiku, USA a na Slovensku.

Alberto Moran Socorro

Alberto Moran vo svojich dielach skicuje človeka. Sám je protagonistom vlastných príbehov, v ktorých expresionizmus zasahuje do najvzdialenejších oblastí jeho maliarskeho intelektu. Sú to röntgenové snímky ľudskej bytosti, veľmi hlboké, takže vynášajú na svetlo vnútorné city. Maľuje slobodu osobnými farebnými tónmi; sú to franforce farieb evokujúce zvolanie: Je to Gustav Klimt? Alebo iné, ktoré zosobňuje novými indikátormi, vychádzajúcimi z duše. Rozdeľuje obraz do metafor, ktoré prichádzajú z množstva duševných zákutí, oblieka človeka do zvieraťa, ktorým vskutku nikdy neprestal byť...Kreslí človeka, ktorého vidí a tiež iného, túlajúceho sa časom, preoblečeného za niečo, čo má síce bližšie k reálnemu svetu, ale je zamaskovaný. Sú to vízie vyfarbené prežitými skúsenosťami, ktoré splieta zo spomienok. Sú to aj závany abstraktného expresionizmu, voči ktorému sa cíti dlžníkom. Sú to zóny so svetlami a tieňmi, v ktorých sa objavujú a zanikajú tvary; nekonečné diaľky; farby zasahujú takmer nekonečno, kde sa stráca pamäť a vzniká nový život. Sú to explózie odtieňov, ktoré rozptýli na miesta, aby im dal rozmer a pritiahol záujem diváka. Sú to ľudské pohľadnice, interné fotografie človečenstva, ktoré sa objavujú kvôli spomienkam.


kurátor Toni Pinera, Havana, Kuba september 2014