Mária Rudavská (1941)

Narodila sa v Czarnej Gore, dnes územie Poľska. Vyštudovala Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave. Je popredná textilná výtvarníčka, sochárka a maliarka. Jej tvorba vplýva od šesťdesiatych rokov na charakter slovenskej textilnej tvorby. Vo svojich dielach spojila modernú výtvarnú reč nielen s inšpiráciou ľudovým umením, ale hlboko načrela do dávnych mýtov našej kultúrnej minulosti. Neskôr začala tvoriť sochy z hliny a bronzu.

V tvorbe autorky dominuje archetyp Ochrancu alebo inak archetyp anjela strážneho. Bytostne túžite mať takého ochrancu. Schúliť sa, pokorne skloniť a zveriť pod ochranu vyšších bytostí. Veriť, že Ochrancovia krídlami odháňajú od nás všetky zlé sily a ich perute sa Vás budú zľahka dotýkať a brániť odhodlane a vytrvalo. Ženskému srdcu je to nesmierne blízke, typické . Rodovým poslaním je držať ochrannú ruku nad celou rodinou, bdieť a starať sa o dobro všetkých. Tak ako je ona sama ochrankyňou celej rodiny aj jej ženský archetyp anjela nadväzuje na praveké mýty a rodové tradície, keď ženy udržiavali oheň a rod. Autorka upustila od všetkých patvarov, pod ktorými si dnes anjela strážneho predstavujeme. Nadviazala na to najlepšie v dejinách, na praformu. Cítime, že nás vedie k mýtickým postavám, prapodstate ľudstva, kráčame s ňou od najstaršej sochy ženy s vtáčou hlavou, ktorá sa našla 5000 rokov pred Kristom v Sumerskej ríši v meste UR. Myslíme na egyptského boha s vtáčou hlavou Hora (s hlavou sokola). Alebo je to posolstvo bohyne Atény, ktorá bola patrónkou tkáčskeho umenia často zobrazovaná so sovou ako vtáčia bohyňa. Našli by sme určite ďalšie historické paralely, rovnako v bronzových plastikách aj pasteloch. Čo je však podstatné, takýto formálny prejav nemá na Slovensku obdobu.

Jej diela definuje skromnosť, pokora a sila pravekého mýtu, kultivovane prenesená do moderného umenia. Anjel ochranca, štíhla subtílna postava s vtáčou hlavou vyžarujúca mystickú silu. Vznešene sediaci anjel predstavujúci trón. Chrámy doplnené kresťanskou ikonografiou. Brány vedúce do nášho duchovného sveta, či k tajným chodbám poznania. Autorka vzdáva rovnakú posvätnú úctu prírode – sviatočný priestor, oblaky s krížom v skalách sa tak stávajú svätyňou. Jednoduché geometrické prvky – horizontály, vertikály, bodky, kruhy, dávajú konečnú podobu , tvaroslovie bronzovým skulptúram. Bodky a čiarky na anjeloch ochrancoch sa stávajú morzeovkou duchovného bytia. Tvorba Márie Rudavskej je zastúpená v zbierkach okrem slovenských a českých galérií aj v Austrálii, Japonsku, Kanade, Kórei, Rakúsku, USA a vo Vatikánskych zbierkach.