Emil Purgina, Akad. mal.
Emil Purgina, Akad. mal.
KanadaBiographical information
Emil Purgina je rodený Bratislavčan telom i dušou. V Bratislave prežil svoje detstvo, študentské roky od základnej školy až po univerzitu, ako aj začiatky svojej umeleckej kariéry. Hlavné mesto Slovenska ho obklopovalo bohatstvom umeleckého dedičstva a stalo sa kolískou jeho umeleckej tvorby. Od skorého veku dychtivo vnímal rozmanitosť umeleckých štýlov a foriem, odražajúcich stáročný vývoj mesta v Strednej Europe. Stimulujúce prostredie mesta vzbudilo v Emilovi prirodzený záujem o umelecký prejav.V jednom období jeho vývoja ho lákala architektúra, ale nakoniec v ňom zvíťazila príťažlivosť výtvarného umenia. Emil úspešne ukončil štúdiá na dvoch univerzitách. Na Vysokej škole výtvarných umení skončil s titulom Akademický maliar, obsahujúci kvalifikáciu v dvoch odboroch: maľba a grafika; dejiny a teória výtvarného umenia a architektúry. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského obdržal titul Bakalára. Výtvarné umenie sa stalo jeho celoživotnou vášňou.
Emil rozbehol veľmi úspešnú umeleckú kariéru ešte počas študentských rokov a pokračoval v nej aj po ukončení stúdií. Žiaľ, jeho kariéra bola náhle a nečakane prerušená v roku 1968, keď vojská Sovietskej armády obsadili Československo. Emil opustil rodné Slovensko a v procese hľadania slobody sa usadil v Kanade, v meste Ottawa.
V snahe o prežitie v novej krajine uplatnil svoje talenty na Univerzite Ottawa. Bol spoluzakladateľom Oddelenia zdravotníckych komunikačných služieb na Fakulte medicíny. Tieto služby neskôr viedol až do odchodu do dôchodku v roku 2000. Na univerzite sa angažoval aj akademicky, kde prednášal na tému Utilitárnej grafiky na Katedre výtvarného umenia. Postupne pridal k prednáškam predmet dvojročného štúdia o Vývoji umenia, ktorý si pre jeho popularitu vyžiadali študenti. Tento program bol len pre vybranú skupinu nadaných študentov. V dôchodku Emil pokračuje v prednášaní na tému Stredoeurópske dejiny umenia na Katedre histórie.
Popri zamestnaní na plný úväzok sa Emil venoval výtvarnému umeniu ako maliar. Zároveň sa aktívne zapájal do rušného umeleckého a politického spoločenstva Čechov a Slovákov žijúcich v Kanade. Stal sa členom „Skupiny súčasníkov ‘68“, ktorá zjednotila popredných predstaviteľov umeleckej a literárnej avantgardy Čechov a Slovákov žijúcich v exile. V rokoch 1968-1993 bol viceprezidentom Československej spoločnosti pre vedu a umenie so sídlom vo Washingtone. V Ottawe bol spoluzakladateľom prvého Československého a neskôr Slovenského televízneho vysielania v Kanade. Účasť na početných výstavách výtvarného umenia v Západnom svete svedčí o jeho oddanosti a zasvätenosti výtvarnému umeniu.
Pozoruhodný aspekt Emilovej tvorby je jeho schopnosť maľovať živé scény z pamäti. Podobne, ako u mnohých umelcov, cestovanie je zdrojom inšpirácie pre Emilovo výtvarné umenie. Cestuje rád a často, ale zriedka používa zápisník/škicák. Hovorí, že „jeho zápisníkom je jeho pamäť“. Jeho pozorovacia schopnosť je natoľko spoľahlivá, že do zápisníka si zaznamenáva pozorované tvary, formy a farby iba vtedy, keď ich charakter je unikátny.
Emil rozbehol veľmi úspešnú umeleckú kariéru ešte počas študentských rokov a pokračoval v nej aj po ukončení stúdií. Žiaľ, jeho kariéra bola náhle a nečakane prerušená v roku 1968, keď vojská Sovietskej armády obsadili Československo. Emil opustil rodné Slovensko a v procese hľadania slobody sa usadil v Kanade, v meste Ottawa.
V snahe o prežitie v novej krajine uplatnil svoje talenty na Univerzite Ottawa. Bol spoluzakladateľom Oddelenia zdravotníckych komunikačných služieb na Fakulte medicíny. Tieto služby neskôr viedol až do odchodu do dôchodku v roku 2000. Na univerzite sa angažoval aj akademicky, kde prednášal na tému Utilitárnej grafiky na Katedre výtvarného umenia. Postupne pridal k prednáškam predmet dvojročného štúdia o Vývoji umenia, ktorý si pre jeho popularitu vyžiadali študenti. Tento program bol len pre vybranú skupinu nadaných študentov. V dôchodku Emil pokračuje v prednášaní na tému Stredoeurópske dejiny umenia na Katedre histórie.
Popri zamestnaní na plný úväzok sa Emil venoval výtvarnému umeniu ako maliar. Zároveň sa aktívne zapájal do rušného umeleckého a politického spoločenstva Čechov a Slovákov žijúcich v Kanade. Stal sa členom „Skupiny súčasníkov ‘68“, ktorá zjednotila popredných predstaviteľov umeleckej a literárnej avantgardy Čechov a Slovákov žijúcich v exile. V rokoch 1968-1993 bol viceprezidentom Československej spoločnosti pre vedu a umenie so sídlom vo Washingtone. V Ottawe bol spoluzakladateľom prvého Československého a neskôr Slovenského televízneho vysielania v Kanade. Účasť na početných výstavách výtvarného umenia v Západnom svete svedčí o jeho oddanosti a zasvätenosti výtvarnému umeniu.
Pozoruhodný aspekt Emilovej tvorby je jeho schopnosť maľovať živé scény z pamäti. Podobne, ako u mnohých umelcov, cestovanie je zdrojom inšpirácie pre Emilovo výtvarné umenie. Cestuje rád a často, ale zriedka používa zápisník/škicák. Hovorí, že „jeho zápisníkom je jeho pamäť“. Jeho pozorovacia schopnosť je natoľko spoľahlivá, že do zápisníka si zaznamenáva pozorované tvary, formy a farby iba vtedy, keď ich charakter je unikátny.
Solo Exhibitions
Glebe Gallery. Ottawa, Canada. 1970.
York University Gallery. Toronto, Canada. 1971.
Kingsley Gallery. Broomfield Hills, Detroit, USA. 1977.
National Library of Canada. Ottawa, Canada. 1978.
National Library of Canada. Ottawa, Canada. 1982.
Circle de faculté, University of Ottawa. Ottawa, Canada. 1991.
Embassy of Czechoslovakia. Ottawa, Canada. 1991.
Circle de faculté, University of Ottawa. Ottawa, Canada. 1993.
Embassy of the Slovak Republic. Ottawa, Canada. 2013.
York University Gallery. Toronto, Canada. 1971.
Kingsley Gallery. Broomfield Hills, Detroit, USA. 1977.
National Library of Canada. Ottawa, Canada. 1978.
National Library of Canada. Ottawa, Canada. 1982.
Circle de faculté, University of Ottawa. Ottawa, Canada. 1991.
Embassy of Czechoslovakia. Ottawa, Canada. 1991.
Circle de faculté, University of Ottawa. Ottawa, Canada. 1993.
Embassy of the Slovak Republic. Ottawa, Canada. 2013.
Group exhibitions
Group of young artists invited from Czechoslovakia. Bellas Artes Palace, Mexico City, Mexico. 1968.
United Nations Day Exhibition. Toronto City Hall. Toronto, Canada. 1969.
The Group of Contemporarists ’68. Canada, USA, Sweden, West Germany and France. 1969, 1970, 1971, 1972.
Czech and Slovak artists living in exile entitled, Czechoslovakian Painters Abroad. National Library of Canada. Ottawa, Canada. 1977.
XII Premi International Dibuix Joan Miro. Barcelona, Spain. 1973.
St. Lawrence Art Centre. Toronto, Canada. 1975.
ABF Gallery. Basel, Switzerland. 1979.
International Juried Art Competition. New York City, USA. 1985. Award for outstanding achievement in drawing.
Elaine Art Forum. Harrison, New York, USA. 1985.
York Hotel Gallery. Toronto, Canada. 1984.
Dodge Hall Art Gallery, Northeastern University. Boston, USA. 1986.
E. Stewart Garden Museum. Boston, USA. 1986.
Metro Art. New York City, USA. 1987.
Solomon Art Gallery. Los Angeles, USA. 1987.
National 4-H Youth Conference Center. Washington DC, USA. 1988.
Tudor Hall. Montreal, Canada. 1989.
Art 54 Gallery. New York City, USA. 1989.
National Library of Canada. Ottawa, Canada. 1990.
United Nations Day Exhibition. Toronto City Hall. Toronto, Canada. 1969.
The Group of Contemporarists ’68. Canada, USA, Sweden, West Germany and France. 1969, 1970, 1971, 1972.
Czech and Slovak artists living in exile entitled, Czechoslovakian Painters Abroad. National Library of Canada. Ottawa, Canada. 1977.
XII Premi International Dibuix Joan Miro. Barcelona, Spain. 1973.
St. Lawrence Art Centre. Toronto, Canada. 1975.
ABF Gallery. Basel, Switzerland. 1979.
International Juried Art Competition. New York City, USA. 1985. Award for outstanding achievement in drawing.
Elaine Art Forum. Harrison, New York, USA. 1985.
York Hotel Gallery. Toronto, Canada. 1984.
Dodge Hall Art Gallery, Northeastern University. Boston, USA. 1986.
E. Stewart Garden Museum. Boston, USA. 1986.
Metro Art. New York City, USA. 1987.
Solomon Art Gallery. Los Angeles, USA. 1987.
National 4-H Youth Conference Center. Washington DC, USA. 1988.
Tudor Hall. Montreal, Canada. 1989.
Art 54 Gallery. New York City, USA. 1989.
National Library of Canada. Ottawa, Canada. 1990.
